Niekedy z nás tie slová/vety vypadnú náhodou. Často môžu byť ukryté v našom podvedomí z nášho vlastného detstva. Alebo nám napadnú v situácii, keď sme unavení a nervózni. Strašenie a vyhrážanie pred spaním neprináša pozitívny vzťah k spánku. Aké sú niektoré z tých nešťastných viet, ktoré môžu dieťaťu skôr ublížiť ako im pomôcť spať a ako ich môžeme pretvoriť.
- „AK NEBUDEŠ SPAŤ, PRÍDE VEĽKÝ ĽEV (STRAŠIDLO, MEDVEĎ…)“ ALEBO „OKAMŽITE DO POSTELE INAK PRÍDE ČERT A ZOBERIE ŤA.“
Jeden z našich najčastejších „pomocníkov“ býva strašenie. Bohužiaľ je to dôkazom toho, že si nevieme rady a skúšame skratky, pomocou ktorých chceme čo najrýchlejšie dosiahnuť náš cieľ. Deti ale skratky nepoznajú. Nesú si k nám rodičom veľkú dôveru a naše slová berú vážne, veria nám. Majú navyše neskutočne bujnú fantáziu. Často nerozlišujú medzi rozprávkovým svetom a svetom reálnym. Vďaka tejto fantázii môžu rozvíjať svoju kreativitu.
Pokiaľ ale ich fantáziu zneužijeme na strašenie, môže to byť nebezpečné. Niektoré deti spia navyše horšie kvôli obavám, že na nich niekto vyskočí spod postele. Iné potom v noci utekajú za rodičmi. A niektoré okamžite zaspia, keď ich postrašíte, ale dôsledky sa môžu objaviť inokedy. Napríklad vo forme desivých snov alebo odmietania zaspať aj napriek únave.
Skôr než strašenie skúste prísť na príčinu toho, prečo dieťa nemôže zaspať. A večer rozprávať rozprávku o vílach v oblakoch, ktoré deťom posielajú rozprávky hneď, ako zatvoria očká. Alebo o hviezdičke, ktorá na oblohe stráži ich sny. Pomôžete tak budovať ich pozitívny prístup k životu.
- „UŽ NEOTRAVUJ A SPI.“
Možno to niekomu znie neškodne. Veď len opisujeme svoje pocity dieťaťu. V tej vete sa ale skrýva oveľa viac. Dieťa si nedalo za cieľ vás otravovať. Z nejakého dôvodu nedokáže zaspať a jedným takým dôvodom býva často to, že chce byť s vami. Ak dostane signál, že jeho túžba po rodičoch ich otravuje, nie je to príliš dobrá správa pre jeho myseľ. Jeho vnímanie je oveľa silnejšie, než si myslíme. Aj keď to v tej chvíli nemyslíme nijako vážne.
Je normálne, že nás občas dovedie únava a vyčerpanie alebo starosti všedného dňa k slovám, ktoré by sme inak nepovedali. Čo s tým? Ak už niečo také povieme, skúsme prepnúť a premeniť vetu takto: „Neotravuješ ma miláčik, som len nervózna pretože som unavená. Poď pritúlime sa a zhlboka sa nadýchneme a vydýchnete a naberieme nové myšlienky.” (Takou premenou im dávame navyše poznanie ako samy môžu pracovať s nepríjemnými myšlienkami).
Ďalšia možnosť je predvídanie. Cítite, že sa vaša nervozita stupňuje? Ak už ste s uspávaním na pokraji síl, vymeňte sa na chvíľu s partnerom. Alebo sa s dieťaťom ešte chvíľu ticho hrajte. Niekedy sa upneme na myšlienku „Musia teraz spať“ tak veľmi, že svojim vnútorným nepokojom, ktorý vyžarujeme, uspávanie zbytočne predlžujeme. Otvorte si okno, pozrite sa spoločne z okna, urobte si čaj… A potom to spoločne skúste znova.
- „MUSÍŠ ÍSŤ SPAŤ.“ "SPI UŽ."
Nefunguje to ani na nás, prečo by malo na deti? Zaspali ste niekedy na rozkaz? Dokonca ani keď si to samy rozkážeme, nemôžeme často zaspať. Máme v hlave, „musím spať“ a ten tlak nám paradoxne spať nedovolí. Rozkaz môže mať navyše u detí opačný efekt. Často chcú dokázať, že tiež môžu o niečom rozhodnúť. Alebo jednoducho, rovnako ako my, nedokážu zavrieť oči a spať už len preto, že sme to povedali a musí to byť hneď.
Skúste tento príkaz nahradiť, napríklad ponukou: „Poď, pôjdeme si oddýchnuť. Budeme sa rozprávať, čítať, spievať, zahráme si hru, v akých pelechoch si zvieratká lebedia.“
- „AK NEBUDEŠ SPAŤ, NIKAM ZAJTRA NEPÔJDEME.“
Vyhrážanie nemá nikdy dlhodobý účinok. Je to negatívna emócia, ktorá rovnako tak aj pôsobí. Áno vďaka energii zo spánku sa nám cez deň lepšie zvládajú výzvy aj výlety a dobrodružstvá. V takom prípade môžeme skúsiť toto: „Zajtra nás čaká krásny výlet. Uložíme spoločne nožičky a ručičky, aby zvládli všetko objavovať. Budem ti rozprávať čo nás čaká.“
- „SPI, ALEBO ZHASNEM SVETLO A IDEM PREČ.“
Počuli ste túto vetu v detstve? Mnohí z nás áno. Mnoho rodičov napadne ako prvá keď cítia napätie a stres alebo nervozitu z toho, že dieťa ešte nespí. Tma je ale v určitom veku pre deti stále väčším strašiakom. Poďme túto vetu raz a navždy pošliapať do hlbín histórie a zabudnúť na ňu.
Keď už je zhasnuté, majú aspoň pocit bezpečia, že sme pri nich a budeme tam minimálne dovtedy, kým zaspia. Pokiaľ im povieme, že zhasneme a navyše v tej tme zostanú úplne samotné, môžeme im spôsobiť skutočný stres. A často sa potom stáva, že sa deti v noci budia, aby skontrolovali, či sme tam a či je všetko v poriadku. Pokiaľ spí vaše dieťa vo svojej izbe, radšej mu nájdite motiváciu, prečo sa tmy nebáť. „Hviezdičky ťa ochránia. Pozri sa, ako svieti. Môžeme ich spoločne počítať.“ Alebo: „Na oblohe žije spánková princezná, ktorá ti celú noc bude posielať krásne rozprávky. Zavri očká a skús si ju predstaviť. Ako vyzerá?“
Slová sú pre deti mocnejšie ako sa nám môže zdať. Majú skvelú fantáziu. Aj vďaka tomu im dokážeme slovami stvoriť krásne sny, ale aj nočné mory. Je to iba na nás.